Zimný výstup na Baranec, alebo ako ma baby prekvapili a Ďuro sklamal

>Zimný výstup na Baranec

Ako každá naša akcia, ani táto sa pred samotným uskutočnením nezaobišla bez masívnej emailovej komunikácie. Ideš? Kedy? Kde sa spí... pomedzi to nejaké narážky, chytanie za slovíčka, sem tam niekto pridá nejakú príhodu alebo foto. Neviem ako vy, ale ja mám niekedy pocit, že preklikať sa toľkými mailami je ťažšie ako samotný výstup.

Žiarskej doline sa nás zišlo 10, hore sme sa nakoniec vybrali deviati, z toho štyri dievčatá. Tri kusy z celej skupiny si to valili pešo a zbytok na pásoch. Zvolili sme klasickú výstupovú trasu cez Žiarske sedlo, hrebeň Smreku na vrchol Baranca. Zostúpili sme do ústia doliny po letnej žltej značke.

Počasie veľmi neprialo. Nízka oblačnosť a hmla znížili viditeľnosť na minimum a nedovolili nám kochať sa parádnymi výhľadmi. Má to ale aj svoje výhody. Ak si unavený a nevidíš, kde (až) je vrchol, ľahšie si nahovoríš (iní Ti nahovoria), že je to už blízko.

Baby veľmi nevedeli do čoho idú. V niektorých pasážach sa zdalo, že už toho majú dosť, no zvládli to výborne. Veľmi príjemne ma prekvapili (bol som pred výstupom trochu pesimista, že to v daných podmienkach nedáme), až som rozmýšľal o nejakej odmene. Budete pochválené pred nastúpeným „otlakom” a ... rozvinutou zástavou :-)

Čo sa ešte udialo:
Ďuro sa prepadol do snehu až po hrudník. To je samo o sebe na zimných túrach síce bežná vec, ale náš Ďuro mal aj snežnice ... pripnuté na batohu. Hlavne, že to dobre vyzerá. Však Ďuri :-)

Naše baby z účka nabité manažérskymi a marketingovými frázami si myslia, a asi majú pravdu, že by bolo treba funkcie v klube transformovať. Šak čo už len taký predseda revíznej komisie robí? Najmä ak žiadna revízna komisia nie je! A tak padol návrh spraviť z Tulkyho, keďže je to veľmi spoločenský človek :-) , manažéra ľudských zdrojov. Nie zlý nápad, ľudí máme, len či sa dajú manažovať ...
Môžem len povedať, že sa tým budeme zaoberať na najbližšom zasadaní klubového výboru. Hmmm, klubový výbor ... zase nejaký archaizmus prežitý výraz, ktorý v tejto modernej dobe asi neobstojí ... nejaký návrh ?

Ďuro sklamal. Lenilo sa mu vytiahnuť foťák a spraviť v tom mlieku vrcholové foto. (Musím podotknúť, že som nebol jediný, kto mal foťák. A na rozdiel od ostatných som mal na batohu pripnuté snežnice a veľmi ťažko sa mi cez ne k foťáku dostávalo. Veď si to skúste v zime s holými rukami dať dole snežnice, otvoriť batoh, prehrabať sa k foťáku, vytiahnuť ho, otvoriť púzdro na foťák, vybrať z neho foťák, zapnúť ho, čakať, kým sa 8 ľudí dá dokopy, zaostriť, stlačiť spúšť, samozrejme polovica ľudí sa bude sťažovať, že práve mrkli, tak sa musia spraviť aspoň 3 fotky, kým budú všetci spokojní, potom foťák vypnúť, schovať do púzdra, vrátiť ho do batohu, pekne to tam poukladať, batoh pozapínať, pripevniť k nemu snežnice a všetko poriadne pozaťahovať. To nie je lenivosť, ale logické myslenie :-) poznámka: Ďuro)

Otlak si všimol:
Vynovená Žiarská chata je fajn. Ubytko, síce trochu drahé ale fajn. Len s teplom to bolo dosť divné. Večer chladno a nadránom sa človek budí z tepla a musí otvárať okná, aby sa to dalo vzdržať. Chcelo by to kúriť nejako priebežne.

Vlado Trnka