Zimný prechod hrebeňa Malej Fatry

Mišo na hrebeni Malej Fatry

Pred niekoľkými rokmi sme spravili letný prechod hrebeňa Malej Fatry, a už vtedy sme si s chalanmi povedali, že raz to musíme prejsť aj v zime. Prešlo niekoľko zím, kým sme naše plány naozaj uskutočnili.





Od tejto akcie, pretieklo už hodne pivka našimi hrdlami a na podrobnejší popis mi už pamäť stačiť nebude. Spomeniem len určité body, pasáže hodné zverejnenia.

Na začiatok sa pristavím pri slovíčku – zimný.
Posledný rok to bolo so zimou poslabšie, a tak keď som Ďurovi začiatkom februára nadhodil ... čo tak spraviť Malú Fatru v zime ... len mi odvrkol, že najprv musí prísť zima. Aj napriek tomu sme sa vybrali a zima tiež prišla. Okolo starého strečnianskeho hradu to síce ešte vyzeralo na neskorú jeseň, na chatu pod Suchým sme sa už ale brodili snehom a za chatou už začínala zima.

Ten víkend sa hrebeň ohýbal pod náporom vetra, čerstvý sneh rýchlo zasýpal všetky stopy a slabá viditeľnosť sťažovala orientáciu. Časté prestoje spojené s čakaním na Miša VIP zimu len umocňovali. Vtedy som si naplno uvedomil obsah vety: Je mi zima, ktorú častokrát počujem od Maji na našich zimných potulkách.

Vlado a Mišo na vrchole Suchého vrchu

Keď som už spomenul jedného účastníka, pristavím sa aj pri ďalších.
Snehom sa pešo, či na lyžiach brodil predseda Ďuro, podpredseda Vlado, Mišo – motorová myš a Mišo VIP alebo aj tajný, no vtedy hlavne veľmi pomalý.

Ďalším bodom v programe je – nocľah.
Rozhodli sme sa prenocovať na chate Pod Chlebom. Bola plná, a tak sa nám ušlo miesto v šope. V noci všetci zaľahli do fajných spacákov. Ja som svoj zabudol a tak mi Ďuro požičal jeho starý. Ten voľakedy kúpil v Tescu, v parádnej akcii ... 2 spacáky plus stan za 900 Sk. Veru trochu chladná noc.

Malá Fatra Druhý deň sa počasie nezlepšilo, ale občas sa oblačnosť popretŕhala a naše oči si na chvíľu oddýchli od všade prítomnej bielej pohľadom na krásnu modrú oblohu. Už tradične je pre mňa pri prechode Malej Fatry ťahákom výstup na Stoh. Tentoraz som sa naň obzvlášť tešil a chcel som si ho vychutnať na lyžiach. Hore to šlo fajne. Hlavu som už mal plnú zjazdu a nevenoval som veľmi pozornosť smeru, ktorým sa pobrali chalani. Kým som sa pozapínal, stratili sa mi z dohľadu. Hasil som si to rovno dolu. Áno dolu ... ale nesprávným smerom. Po pár oblúkoch som si to uvedomil a vybral som sa hľadať vrchol, tyče, chalanov. V tom mlieku to ale vôbec nebolo jednoduché. Našli sme sa a Ďuro mi vždy pri zmienke o tomto výlete nezabudne pripomenúť, že bol v ten deň kvôli mne dvakrát na vrchole Stohu.

V sedle Medziholie nás privítal odmäk a trochu slnečných lúčov. Využili sme to na krátku pauzu. Pohľad na Veľký Rozsutec neveštil nič príjemné. Vrcholové partie stratené v oblakoch, silný vietor a namrznuté skaly. Veru, ostalo len pri pohľadoch a my sme sa pobrali na pivo do Terchovej.

podpredseda
Vlado Trnka