Prechod hrebeňa Západných Tatier

Západné Tatry sme mali v pláne už dlhšiu dobu, no z rôznych dôvodov nám ich návšteva nevychádzala. Preto sme si určili pevný termín a konečne sa mohli tešiť na trojdňový prechod ich hrebeňa. Pre našu túru sme si zvolili jeseň, kedy sú podľa nás hory najkrajšie a aj počasie býva stabilnejšie...


Vyrazili sme v štvorici a počasie nám naozaj prialo. Auto sme nechali na parkovisku pod lesom za Jalovcom. Rezko sme vyrazili k prvému vrchu na našej ceste - Babky (1566 m). Cestou sme sa zastavili na Chate pod Náružím, kde sme schadili rozhorúčené telá pivečkom. Pekné počasie vylákalo von množstvo ľudí, a tak sme cestou na Sivý vrch (1805 m) neboli sami. Keďže čas rýchlo ubiehal, väčšina ľudí sa odtiaľ vracala dole a my sme postupne osamievali.

Na Brestovej (1903 m) sme stretli ešte pár turistov, ktorí prišli z oravskej strany, ale ani tí už ďalej hrebeňom nepokračovali. Mohli sme si začať užívať samotu, náladu ktorej dotváralo nádherné počasie a stádo kamzíkov. Akurát Tulky si to s nami až tak neužíval. Takmer nové topánky mu spravili veľké otlaky, ktoré mu spôsovali každým krokom veľkú bolesť. Čo narobí, keď je v klube OTLAK :-)

Čas rýchlo bežal, deň sa už dávno prehupol do svojej druhej polovice. Porovnávali sme naše časy s mapou. Boli sme o niečo pomalší, čo spôsobilo asi naše časté fotenie a Tulkyho bolestivé otlaky. Z Brestovej to bola len chvíľa na Salatín (2048 m), odkiaľ začínajú zaujímavé časti skalnými úsekmi, ktoré sú miestami zaistené reťazami. Pomaly sa začínalo stmievať, preto sme sa rozhodli prenocovať neďaleko vrcholu Spálená (2083).

Noc bola nádherná ale dosť chladná. Spať pod holým nebom, pod oblohou plnou hviezd bol krásny zážitok. No najočarujúcejšie bolo ráno. Vychádzajúce slnko sfarbilo oblohu aj okolitú prírodu do červena. S Mišom sme neváhali ani chvíľu. Vyskočili sme zo spacákov a fotili tu nádheru z rôznych miest.














Ráno Tulkyho bolesti pokračovali, preto sa so Silviou rozhodli pokračovať s nami len cez Pachoľu (2167 m) na Baníkov (2178 m) a odtiaľ zísť dole k autu. S Mišom sme sa dohodli, že ani my neprejdeme celý hrebeň, ale chceli sme ísť aspoň o niečo ďalej. Tulky mal potom pre nás prísť autom do Žiaru. Na Baníkove sa teda naše cesty rozišli. Mňa s Mišom čakal adrenalínový úsek za Baníkovom. Počasie bolo zase nádherné, ale na hrebeni poriadne fúkalo. Postupne sme sa dostávali na Tri kopy (2186 m), kde to opäť začalo byť plné turistov. Nás čakal už len prudký zostup do Smutného sedla, kde sme opustili hrebeň Západných tatier. Minula sa nám všetka voda, cestou dole sme si vychutnali už len posledné plechovkové pivo. Svoj smäd sme mohli poriadne zahasiť až na Žiarskej chate, odkiaľ sme sa nadol spustili na kolobežkách a ušetrili si tak takmer hodinu a pol cesty.

Spokojní s touto úsporou sme volali Tulkymu, aby po nás prišiel autom. Jeho slová však zneli ako zlý vtip. Ukradli mu kolesá na aute!!! V podtatranskej oblasti to nie je nič výnimočné, ale nikto nepočíta s tým, že by sa to mohlo stať práve jemu. Nás s Mišom tak čakala ešte dvojhodinová túra k autu bez kolies, aby sme ukončili náš prechod hrebeňom Západných Tatier.