Julské Alpy 2006

Julské Alpy

Keďže sme na tento rok nemali naplánovanú žiadnu väčšiu expedíciu, rozmýšľal som nad nejakými peknými ale blízkymi horami. Dostal som ponuku do kamarátov ísť raftovať do Slovinska. A nápad na zahraničnú akciu nášho klubu bol na svete. Hneď som začal plánovať, zisťovať a zvolávať záujemcov. Nazbieralo sa nás síce len 5, ale aj tak sme boli veselá partia :-)

Do Slovinska sme vyrazili 1.8.2006 dvaja Jožovia, dvaja Mišovia a ja jediný Juro. Nočná jazda nám dala zabrať, ale ráno sme šťastne dorazili do kempu v Trente. Po krátkom oddychu a menšej prechádzke sme dostali bláznivý nápad. Súťaž vytrvalosti v rieke Soča, ktorá pramenila neďaleko nášho kempu a v týchto miestach bola mrazivo studená. Pravidlá boli jasné. Kto ako prvý vybehne z vody von, pozýva všetkých na pivo (čapované pivo v Slovinsku vtedy vychádzalo cez 100 Sk). Keď sme vošli do rieky, mali sme pocit, ako keby do nás niekto pichal špendlíkmi. Ale všetci sme sa tvárili statočne. Nikto nechcel platiť tak drahé pivo, a tak sme statočne odolávali ľadovej vode. Po dlhej dobe, keď sme si už prestali cítiť prsty na nohách a začali nám modrieť pery, neostalo nám nič iné, len stávku zrušiť. Z vody sme vyšli s úľavou a so zistením, že sme všetci tvrdohlaví a lakomí :-)

V ten deň sme šli ešte do mestečka Bovec, kde sme si požičali horské bicykle. Pár hodín sme križovali horské cestičky, a tak sa nám podarilo zase rozprúdiť krv v našich zmrznutých nohách.

Už druhý deň sme sa vydali smerom k nášmu hlavnému cieľu, najvyššej hore Slovinska – Triglavu (2864 m). Vyšli sme dosť neskoro a na pravé poludnie, keď sme sa dostali nad zónu lesa, sme sa parádne piekli na slnku. Poriadne nám to sťažovalo cestu. Na chatu Tržaška choča na Doliču (2151 m) sme prišli dosť vyčerpaní, ale na nohy nás postavil pohľad na peknú obsluhu baru. Preto sme celý večer strávili v jedálni a kochali sa pohľadmi na krásy tejto krajiny :-)

Julské Alpy

Ráno sme vstali do celkom pekného počasia, aj keď v diaľke boli už vidieť mraky. Napriek tomu sme zvolili mierne tempo. Krajina navôkol vyzerala miestami takmer ako nejaká púšť. Po necelých 2 hodinách sme sa dostali k ruinám vojenskej pevnosti Morbegna, (2520 m). Odtiaľ je to už iba kúsok k záverečnému úseku na vrchol Triglavu. Tu sa však bežná túra zmenila na adrenalínový kúsok. Strmé steny dávali psychicky zabrať chalanom, ktorí boli v takomto teréne po prvý krát. Ale zvládli to výborne a Jožo T. dokonca prekonal svoj strach z výšok. Všetci sme úspešne vyšli až na najvyšší bod Slovinska. Už tu bolo celkom dosť ľudí a ďalší prichádzali. Škoda, že sa začalo kaziť počasie. Rýchlo sa k nám blížili mraky, preto sme po vrcholovom pivku a klobáskach začali zostupovať. Hneď, ako sme zišli dole zo steny na bezpečný terén, spustil sa dážď, ktorý stále priberal na intenzite. Na chatu sme prišli dosť premoknutí, no aj tak sme už o chvíľu schádzali dole do kempu, kde nás čakalo naše pivo a teplá strava. Úspešný výstup sme oslavovali dlho do noci. Pridali sa k nám aj 2 košickí cyklisti, ktorí výstup na Triglav zmákli za 1 deň. Predtým vystúpili na Mont Blanc. Celú cestu prešli na bicykloch!!! Našu oslavu prerušili až neďaleko spiaci Česi, ktorí nás upozornili, že sú 3 hodiny ráno, a že sme príliš hluční...

Ďalší deň sme mali oddychový. Chodili sme po Bovci a navštívili sme neďalekú vojenskú pevnosť Kluže. Kedysi drevená pevnosť z polovice 15. storočia slúžila na obranu pred tureckými nájazdmi. Neskôr bola prestavaná na kamennú...

Náš posledný deň v Slovinsku sa niesol v znamení vody. Ráno sme sa v Bovci stretli s kámošmi z firmy RAFTOvanie, s ktorými sme si užili rafting na rieke Soča. Riadne sme sa pri tom namakali, ale aj sa výborne zabavili. Dodnes spomíname na zbabelý skok Joža B., po ktorom sa prevrátil celý čln... Po troch hodinách raftovania prišiel hustý dážď. Vody sme mali už naozaj dosť... V neskorých poobedných hodinách nás čakala už len nočná cesta domov. Napriek únave sme šťastne docestovali domov, a hneď sme začali rozmýšľať nad tým, že o rok by sme sa do Slovinska mohli vrátiť...

Linky, ktoré by sa mohli hodiť:


Juro Pekárek