Výstup na Rysy

Výstup na Rysy

Krátko po založení nášho vysokohorského klubu OTLAK sa otvárala aj nová turistická sezóna vo Vysokých Tatrách. A tak sme sa rozhodli využiť hneď prvý víkend v Tatách a vystúpiť na populárne Rysy.





Nazbierala sa nás celkom slušná kôpka. Ak ma pamäť neklame (čo sa mi stáva často), bolo nás tam celkom 6. Chýbal len náš podpredseda Vlado s manželkou Majkou. Alebo vtedy to ešte nebola jeho manželka? Tá pamäť mi vážne zlyháva...

Cesta k Popradskému plesu bola výborná. Stretávali sme kopec turistov, ktorí si rovnako ako my chceli užiť pekný víkend v horách. Na Chatu pod Rysmi sme už šli sami. Možno aj pre nie najlepšie podmienky si tam veľa turistov netrúfalo ísť. Cestou bolo ešte kopec snehu a aj deň sa pomaly chýlil k svojmu koncu. Kto tam nechcel ostať na noc, musel by zostupovať po tme. Napriek tomu bola chata už plná. Na váľandách boli voľné už len 3 miesta. To nám stačilo. Dievčatá mali kde spať, chalanom ostalo miesto v kuchyni.

Výstup na Rysy sme si naplánovali na druhý deň, a tak sme večer mohli venovať klasicky jedlu a pitiu. Nakoniec sme ho viac venovali tomu pitiu. Tulky nám v dobrej nálade predviedol svoje neopakovateľné gitarové predstavenie, ktoré žiaľ okrem nás nikoho iného nezaujalo. Noc rýchlo pokročila, alkohol sa rýchlo míňal a všetci sa už ukladali spať. Ostávala už len naša trojica a chatárov pomocník, ktorý nám na 2 krát stiahol polovicu z našej fľaše. Dobre to mal vymyslené, potom sme museli kupovať alkohol od neho... Keď už ledva stál na nohách, zatvoril bar. Neostalo nám nič iné, ako sa pobrať do ríše snov. Samozrejme až po tom, ako sa nám prestal krútiť svet :-)

Ráno sa nám vstávalo dosť ťažko. Ešteže na vrchol Rysov to z chaty nie je ďaleko. Počasie bolo nádherné, radosť byť takto vysoko v Tatrách. Na vrchol sme vyrazili len piati, Marcelka sa necítila dobre. Ani neviem prečo, veď nič nepila...

Všade bolo ešte kopec snehu, našťastie bol dosť tvrdý, takže sme sa moc neprebárali. Nikde sme sa nemuseli ponáhľať, času sme mali dosť. Výstup na Rysy sme si užívali. Cestou sme stretli len pár Poliakov, ktorí už zostupovali. Keď sme vyšli na vrchol, bol len náš. Rysy, náš prvý klubový vrchol!!!

Juro Pekárek (tak sa volám, ak ma pamäť neklame :- ) )